1. Pôvod: obdobie Qin a Han
V Číne sa prstene používajú už najmenej dvetisíc rokov.
Uvádza sa, že prsteň pochádza zo starovekého čínskeho dvora. Ženy nosia prstene, aby si robili poznámky. Prsteň je znakom „abstinencie“ a „abstinencie“. V tom čase mal cisár tri paláce a šesť nádvorí a sedemdesiatdva konkubín. Keď bol cisár v háreme uprednostňovaný, eunuch si všimol dátum, kedy sprevádzala kráľa, a na pravú ruku mal ako znak strieborný prsteň. Keď kráľovná konkubína otehotnela, informovala eunucha a na ľavú ruku si dala zlatý prsteň, aby ukázala svoju abstinenciu.
Keď sa prstene dostanú k ľuďom, ich úlohou nie sú len jednoduché ozdoby. Muži a ženy sa milujú, dávajú sa a prisahajú, že to dokážu. Vznikol v praktickosti, potom sa postupne zmenil na jednotu estetiky a bohatstva a postupne dostal rôzne kultúrne významy.
2. Vznik slova „prsteň“: dynastia Yuan
Tretia časť operného diela Guan Hanqinga "Pavilón Wangjiang Mid-Autumn Cut" v dynastii Yuan obsahuje: "(Zhengdanyun) Toto je zlatá medaila Yannei vidí ma miluj, bojuj so mnou prsteň." Čo je v tomto? Tu prichádza k slovu „prsteň“.
Učebnica kórejskej čínštiny „Park Tongshi Proverbs“ zachovaná vo fragmente „Yongle Grand Classic“ znie: „Menej vykúpenia, dvadsať taelov nestačí, dám do zástavy dom, dám tvár, sedem zlatých pokladov, pár náušníc, pár zlatých prsteňov zapustených v jaskyni, týchto šesť kusov päťdesiat taelov striebra, spolu 200 taelov striebra, veľké sídlo.“ "
3. Slovo "prsteň" je široko používané: po dynastii Ming
Až po dynastii Ming sa názov „prsteň“ rozšíril. V knihe „Ancient Chinese Costume Customs“ sa o oblečení dynastie Ming píše: „Pokiaľ ide o to, aby sme to nazvali prsteňom, zdá sa, že je to ešte po dynastii Ming. Na „Stretnutí obrázkov troch talentov“ Minga Wangqiho sa tiež uvádzalo: „Devätnásť ľudí neskoršej Dynastia Han a Sun Cheng záslužne prispeli cisárovi Shun a každý z nich dal zlatý prsteň, ktorý je dnešným prsteňom."